no comments

Pezinské železné kúpele

O tom, že sme v Pezinku mali kedysi kúpele, som sa dozvedel pred niekoľkými rokmi z retro vydania sprievodcu Malými Karpatmi z roku 1935. V sprievodcovi sa pri odporúčanej turistickej trase píše:

„Od zámku peknou alejou po polhodine prídeme k tzv. železným kúpeľom. Boli to kúpele s vlažným sírnato-železitým prameňom, dnes je tu afiliovaný ústav pre duševne chorých československej nemocnice v Bratislave. Možno ísť ďalej k bývalej reštaurácii a Panskému domu, dnes Anna dvoru, kde je detská ozdravovňa a letovisko.“

Bývam pomerne blízko mesta, kde sa kúpele nachádzali a pritom som o ich existencii netušil. A tak som začal pátrať po informáciách a takisto po presnej lokalite, kde kúpele stáli.

Pezinské železité kúpele, cca 1909

Pezinské železité kúpele, cca 1909

S prekvapením som zistil, že budova kúpeľov stále stojí. Kde? V areáli súčasnej Pinelovej nemocnice (presnú polohu nájdete v mape na konci článku). Takto vyzerá budova kúpeľného domu v súčasnosti:

Budova kúpeľného domu v súčasnosti

Budova kúpeľného domu v súčasnosti

Zaujímavé je, že kúpele boli v čase svojej existencie pomerne známe a slávne – nešlo teda len o lokálnu záležitosť. Pezinské kúpele dokonca patria medzi najčastejšie motívy dobových pohľadníc z Pezinka.

Najstaršia dochovaná fotografia pezinských kúpeľov

Toto je zrejme najstaršia dostupná fotografia (resp. vyobrazenie) pezinských kúpeľov, okolo roku 1880

Prvé zmienky o pezinských kúpeľoch a liečivom prameni pochádzajú už z konca 16. storočia. V tom čase tu boli len akési drevené búdky. Kúpele spomína v roku 1760 aj notár kráľovskej súdnej tabule Imrich Bornemisz. Aj na starej mape z roku 1783 sú už zaznačené pezinské kúpele.

V dobových dokumentoch boli kúpele označované v nemčine ako „Bad Bösing“, „Bazin Eisenbad“, v maďarčine ako „Bazin fürdö“ a „Bazinfürdöböl“ a v slovenčine ako „Železný kúpeľ“ či „Pezinský kúpeľ“:

Pezinské kúpele na mape z roku 1783 (Baad)

Pezinské kúpele na mape z roku 1783 (Baad)

Až v roku 1777 tu mesto Pezinok postavilo veľký moderný kúpeľný dom, so súhlasom panovníčky Márie Terézie. Kúpele v roku 1811 navštívil aj cisár František I. V roku 1889 sa tu narodil šachový veľmajster Richard Réti, ktorého otec bol jedným z prenajímateľov a prevádzkovateľov kúpeľov.

Prameň kúpeľov vyvieral v studni, 4 metre hlbokej a prikrýval ju balvan. Prameň sa nachádzal medzi ihličnatými stromami, na úpätí brala.

Voda vraj obsahovala železitú zeminu, lúhovú soľ a kryštálovú selentickú sklovitú zeminu. Jej príchuť bola medzi pitnou vodou a kyselkou a bolo v nej cítiť železo.

Farebná fotografia kúpeľov v Pezinku okolo roku 1915

Spočiatku sa voda využívala len na pitie proti horúčkam malárie. Neskôr sa využívala aj na kúpanie proti ochrnutiam, proti reume a kĺbovým bolestiam.

Podľa mestského lekára v Bratislave, Jána Juraja Torkoša, ktorý opísal pezinské pramene, voda „otvára póry, odstraňuje ostrosť a kyslosť, je močopudná, lieči vodnatieľku, obličkový piesok, kĺbové bolesti, ochrnutia, hypochondrické stavy, zdĺhavé horúčky, vyrážky a rany“.

Kúpele v Pezinku boli na začiatku 20. storočia vraj jedny z najobľúbenejších kúpeľov v Hornom Uhorsku.

Pezinské kúpele okolo roku 1927

V kúpeľnej budove boli na poschodí izby pre kúpeľných hostí, veľká spoločenská sála a kaplnka. Na prízemí boli tehlami vydláždené kúpeľné kabínky, cez ktoré viedli dva drevené žľaby s kohútikmi. Jedným pretekala teplá a druhým studená voda. Pre židovských občanov boli za prameňom osobitne vyhradené dve drevené kabínky.

Na prízemí kúpeľného domu bola reštaurácia, ktorá slúžila nielen kúpeľným hosťom, ale aj výletníkom

Na poschodí kúpeľnej budovy boli 2 väčšie izby orientované smerom k lúke, tri menšie izby oproti lúke a 5 menších izieb smerom k lesu. Na prízemí sa nachádzali 2 izby bez výhľadu. Neskôr sa počet hosťovských izieb rozšíril až na 48, pričom 30 izieb bolo na poschodí. Hostia sa museli sami postarať o posteľnú bielizeň a mali aj možnosť variť si v kuchyni, ktorá bola umiestnená vedľa šopy na vozy.

V kúpeľoch sa okrem kúpeľného domu nachádzala aj spomínaná kuchyňa, kúpeľné kabínky, komory, šopy, stajne, lúky a dokonca aj slivkový sad. Mesto Pezinok síce kúpele vlastnilo, ale priestory od polovice 19. storočia ich prenajímalo podnikateľom, ktorí prevádzkovali kúpeľné služby.

Park pred kúpeľným domom

Okolie kúpeľov bolo parkovo upravené. Na parkovej úprave sa podieľal aj známy pezinský mestský záhradník Jozef Maršalík, ktorý sa staral aj o stromy v zámockom parku či o parkovú výsadbu na námestí v Pezinku.

Pohľad na kúpeľnú budovu okolo roku 1927

Oproti kúpeľom sa nachádzal aj (už neexistujúci) zumberský kostol, pálffyovský hostinec a valchovňa.

V kúpeľoch sa mohlo podávať len miestne víno a pivo. Kúpele neboli určené len pre ubytovaných kúpeľných hostí, ale konali sa tu pravidelné letné a zimné bály a rôzne koncerty. Chodilo sem veľa Pezinčanov aj obyvateľov okolitých obcí.

Hlavná sezóna v kúpeľoch trvala od polovice mája do konca augusta a počas nej sa tu vystriedalo 300 kúpeľných hostí.

Súčasťou kúpeľov bol aj výletná reštaurácia na prízemí kúpeľnej budovy.

Kúpele okolo roku 1910

V roku 1919 mali kúpele 38 izieb pre hostí, ale už neboli také populárne. V roku 1920 sa tu vystriedalo len 9 hostí. Už v roku 1918 kúpele prevzala bratislavská krajinská nemocnica. Posledný majiteľ kúpeľov L. Lukácz uzatvoril s vtedajším ministerstvom zdravotníctva v Prahe zmluvu na hotelizáciu dlhodobo psychicky chorých ľudí.

Prevádzka kúpeľov bola po roku 1919 ukončená a v roku 1925 sa začala ich prestavba na Afilovaný ústav pre duševne chorých.

Pezinské kúpele boli až do roku 1923 evidované na zozname kúpeľných miest. Lokalita bola ešte aj v roku 1934 na mape zaznačená ako pezinský kúpel.

Kúpeľný dom okolo roku 1903

V  roku 1938 prešli akcie kúpeľov do vlastníctva stavebnej firmy Frič z Bratislavy. Po dôkladnej renovácii bývalých maštalí antimónových baní bolo do prevádzky uvedené ženské oddelenie, jeho súčasťou sa stala aj vila hlavného inžiniera antimónových baní, čím sa zvýšil počet lôžok na 250.V prístavbe oddelenia boli ubytované ošetrovateľky, rehoľné sestry Rádu Vincentiek. Noví majitelia vybudovali aj spojovaciu cestu medzi mužským a ženským oddelením.

Kúpele na pohľadnici okolo roku 1918

Keďže ústav ležal na území vtedy ešte samostatnej obce Cajla, medzi širším obyvateľstvom sa vžilo jeho pomenovanie „ústav na Cajle“, alebo jednoducho Cajla. Po obnovení ČSR sa v roku 1947 dostala prevádzka nemocnice pod Povereníctvo zdravotníctva v Bratislave ako „Štátny liečebný ústav pre choroby mozgu“.  V roku 1957 dostáva liečebný ústav nový štatút – stáva sa Krajskou psychiatrickou liečebňou. Napokon v roku 1995 bola liečebňa premenovaná na počesť významného francúzskeho lekára a prvého reformátora v oblasti psychiatrie na Psychiatrickú nemocnicu Philippa Pinela.

Budova kúpeľov okolo roku 1925, zrejme už ako Afilovaný ústav pre duševne chorých, aj s personálom nemocnice.

Takto vyzerala vstupná brána do areálu kúpeľov / nemocnice, okolo roku 1925 (zvyšky základov plotu vľavo na fotke ešte stále existujú):

A ešte dve pohľadnice s vyobrazením kúpeľov:

Kúpele v Pezinku, cca 1919

Pezinské kúpele, cca 1921

Pezinské kúpele okolo roku 1919

Pezinské kúpele okolo roku 1919

Pezinské kúpele v súčasnosti

Budova kúpeľného domu stojí aj v súčasnosti a je pekne zrekonštruovaná:

To sa bohužiaľ nedá povedať o okolí budovy, ktoré je veľmi zanedbané. Nachádzajú sa tu zvyšky zrejme pôvodných parkových prvkov, pneumatiky využívané asi ako stĺpiky oplotenia, kopy stavebného materiálu, pozostatky oplotenia a sochy v zúfalom stave.

Vľavo na fotke vidno na stĺpe sochu, ktorá už má svoje najlepšie roky za sebou:

Pezinské kúpele v súčasnosti

Detail poškodenej sochy:

Pezinské kúpele v súčasnosti Pezinské kúpele v súčasnosti

Pred kúpeľným domom sa nachádza aj táto socha vtáka:

Pezinské kúpele v súčasnosti

Pezinské kúpele v súčasnosti

Pred kúpeľnou budovou ležia na zemi rozbité kusy zrejme bývalej kašny (nádrž fontány):

Pezinské kúpele v súčasnosti

Hneď vedľa sa nachádzajú akési stĺpy, ktoré zrejme slúžili ako vstupná brána ku kúpeľnej budove:

Pezinské kúpele v súčasnosti

Pohľad na stĺpy od kúpeľnej budovy:

Pezinské kúpele v súčasnosti

Ďalšie prvky parku pred kúpeľnou budovou:

Pezinské kúpele v súčasnosti Pezinské kúpele v súčasnosti

Naľavo vedľa budovy sa nachádza aj schátraný starší domček, ktorý zrejme patril ku kúpeľom:

Pezinské kúpele v súčasnosti

Zvyšky múrikov vedľa kúpeľnej budovy:

Pezinské kúpele v súčasnosti

A ešte pohľad na budovu zo severnej strany – vpravo pred budovou sa nachádzajú akési spevnené jamy či nádrže (možno pôvodný prameň?):

Pezinské kúpele v súčasnosti

Pezinské kúpele na starých mapách:

Pezinské kúpele na mape z roku 1889 (Bösinger Bad)

Pezinské kúpele na mape z roku 1889 (Bösinger Bad)

Pezinské kúpele na mape z roku 1938 (Pezinský kúpel)

Pezinské kúpele na mape z roku 1938 (Pezinský kúpel)

Pezinské kúpele na mape z roku 1934 (Pezinský kúpel)

Pezinské kúpele na mape z roku 1934 (Pezinský kúpel)

Zdroje:

  • MMvP. [s. a.]. O pezinských kúpeľoch. Mestské múzeum v Pezinku. Dostupné online.
  • Dubovský, Ján, et al. 1982. Dejiny Pezinka. Obor, Bratislava, 1982.
  • Dubovský, Ján Milan. 1992. Peripetie slobody. Pezinská čítanka. Mesto Pezinok, 1992.
  • Prospechová, Petra. 2016. O pezinských kúpeľoch. In: Pezinčan, november 2016. Dostupné online.
  • PNPP. [s. a.]. História a vývoj nemocnice. Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela. Dostupné online.
  • [s. n.]. 2018. Pezinčan Réti vstúpil do šachovej siene slávy. In: Pezinčan, máj 2018. Dostupné online.
  • fotografie: hungaricana.hu, archív autora, staremapy.sk